Všeobecne o Rakúsku
s domácim názvom Österreich, ktorý v preklade znamená „východná ríša“. Pochádza zo staronemeckého Ostarrichi (doložené v listine cisára Ota III z roku 996), čo bolo označenie pre tzv. Východnú marku (Marchia orientalis), ktorá bola v tom čase najvýchodnejším územím s nemeckým obyvateľstvom.
České pomenovanie Rakousko (historicky Rakúsy, neskôr Rakousy) pochádza od pohraničného hradu Ratgoz (dnes Raabs na sútoku Dyje), ktorého názov českí obchodníci skomolili na Rakús (alebo Rakuš). Podľa neho potom pomenovali okolité územie a neskôr celú krajinu.
Povrch
Približne 60 % krajiny je hornatých a tvoria ju Alpy: Tirolské Alpy, Hohe Tauern, Niedere Tauern, Severné vápencové Alpy a Južné vápencové Alpy. V Hornom a Dolnom Rakúsku, severne od Dunaja, leží časť starého pohoria Českého masívu, ktoré zasahuje ďalej do Česka a Bavorska. Na východných hraniciach leží pohorie Malé Karpaty, zasahujúce na Slovensko.
Veľké nížiny ležia na východe pozdĺž Dunaja, ale aj na juhu v Štajersku, ktoré sa pre podobnosť krajiny s talianskym Toskánskom nazýva aj Štajerské Toskánsko.
Najvyššou horou je Grossglockner (3798m) v Hohe Tauern.
Jazerá
Najväčším jazerom Rakúska je Neusiedler See v Burgenlande, ktoré zasahuje aj do Maďarska. Za ním nasleduje Attersee v Hornom Rakúsku. Veľký je aj Bodensee, Rakúsku však patrí len malá časť, pretože leží na hranici s Nemeckom.
Jazerá majú popri horách veľký význam aj v cestovnom ruchu, predovšetkým korutánske jazerá a jazerá v oblasti Salzkammergut. Najznámejšie sú Wörthersee, Millstätter See, Ossiacher See a Weissensee. Známe sú aj jazerá Mondsee a Wolfgangsee na hraniciach Salzburska a Horného Rakúska.
Rieky
Najväčšia časť Rakúska je odvodňovaná Dunajom do Čierneho mora. Iba malé oblasti sú odvodňované Rýnom do Severného mora.
Rakúske rieky vedú jednotlivými údoliami a odvodňujú priľahlé pohoria. Jednotlivé doliny majú osobitý ráz, ich obyvatelia majú vlastnú kultúru, zvyky aj gastronómiu. Popri riekach často vedú cyklistické trasy.
Medzi také patria rieky Lech, Inn, Salzach, Aschach, Ybbs, Fischa, Mühl, Mur, Dráva a Gail.
Podnebie
Rakúska klíma sa označuje za zmes oceánskeho a kontinentálneho podnebia, na východe panónskeho. Vďaka osobitostiam týchto podnebí je východné Rakúsko známe mrazivými zimami a horúcimi letami s celoročne nízkymi zrážkami. Západ krajiny podlieha spravidla menej silným podnebným podmienkam, a tak sú zimy väčšinou miernejšie a letá skôr teplé.
Ležia tu aj oblasti bohaté na zrážky. Z geografických podmienok vychádza ďalšia klimatická zóna, alpínske podnebie, ktoré spôsobuje v horách silnejšiu zimu než na nižšie položenom východe. Ďalšou zaujímavosťou je občasné severné a južné prúdenie: severné prináša polárny mráz, južné niekedy aj saharský piesok. Vďaka tomu sa Rakúsko radí k stredoeurópskemu prechodovému podnebiu, s Alpami v strede a na západe a Panónskou nížinou na východe krajiny.
Jazyky
Úradným a materinským jazykom prevažnej väčšiny obyvateľov je nemčina. Rakúsky variant spisovnej nemčiny sa od nemčiny v Nemecku v niektorých slovách líši. V krajine sa hovorí dvoma základnými nárečovými skupinami – alemanskou a bavorskou.
Náboženstvo
Najväčšou cirkvou je rímskokatolícka. Zastúpené sú ďalej evanjelické a pravoslávne cirkvi, islam, judaizmus a budhizmus a značná časť obyvateľov sa nehlási k žiadnemu vyznaniu. Podiely sa menia a posledné údaje zverejňuje Statistik Austria.