Väčšina rakúskych horských oblastí ponúka ferraty vhodné pre deti. Tie sú v sprievodcoch označené ako “Kinderfreudlich”. Nemusíte sa však obmedzovať len na takto označené cesty. Ako som písal v predchádzajúcom príspevku, existujú ferraty ponúkajúce viacero variantov. Tzn. že “céčkový” klettersteig môžete preliezť len po úsekoch A a B, C sa dá úplne vynechať, obísť.

Pre deti preto voľte ferraty s krátkym nástupom, kde sa vám drobci nevyčerpajú a nebudú nadávať: “Čo je to zase za dovolenku?! Do hôr už nikdy nechcem! To radšej budem u babky!” Deťom sa nezavďačíte 2-hodinovým pochodom, hoci v atraktívnom prostredí Rakúskych Álp, ale lezeckým dobrodružstvom na skale. Pri dlhých túrach zlyhávajú sľuby zmrzlinových pohárov a popoludňajšieho kúpania. Množia sa otázky so slovami: “Už tam budeme?!”

Dachstein

V oblasti Dachsteinu sú pre deti vhodné ferraty Kali, Kala a Stodezinken. Prvé dve sú vedľa seba a majú spoločný východiskový bod – parkovisko pri mlyne Alte Bauermühle (cesta č. 725, asi 3,5 km východne od obce Ramsau am Dachstein). Obe sa dajú zvládnuť počas pol dňa (takže sa nestihne dostaviť ani wifinový absťák). Sú klasifikované obtiažnosťou B. Kúsok za vrcholom je chata Sattelberghütte na načerpanie síl a doplnenie energie. Z jej terasy sú výhľady na svahy lyžiarskeho strediska Schladming.

Na rozliezanie odporúčam Kali Kinder Klettersteig, má kratší nástup a dĺžku lezenia 220 m. Na získanie prvých zručností a zoznámenie sa s ferratovou technikou je ideálny.

Kala Kinder Klettersteig, s mierne dlhším nástupom a dĺžkou samotnej ferraty 260 m, je vzdušnejší, vďaka čomu ponúka fantastické výhľady na masív Dachsteinu. Pri pohľade na autá prechádzajúce po ceste pod vami zistíte, ako rýchlo a ako vysoko ste sa po zaistenej ceste dostali.

Viac na východ nad obcou Gröbming boli vybudované ferraty Stoderzinken klettersteige a Franz klettersteig vedúce pod vrchol Stoderzinken. Na východiskové miesto, do oblasti Stoder, sa dostanete po vysokohorskej platenej ceste (ak si dáte občerstvenie v niektorej z reštaurácií na Stoderi, nechajte si označiť lístok z mýtnice, získate zľavu z mýta), na ktorej konci je dostatok parkovacích miest. Obe ferraty majú spoločný pomerne krátky nástup (30 minút) a začínajú pri drevenej kaplnke Friedenskirscherl. Ferrata Stoderzinken je rozdelená na päť variantov: Floresteig (A), Emil (B/C), Karl (D), Julius (E), David (A/B). Na náročnejšie úseky sa delí až na konci klettersteigu, kde je na skale vytvorených niekoľko krátkych rôzne náročných ciest (tomuto úseku sa dá vyhnúť úplne). Poslednou pasážou je visutý most. Nevedie príliš vysoko nad terénom a na nácvik pohybu na lanovom moste je ideálny. 

Franz (B/C) začína pri kaplnke dvoma “áčkovými” úsekmi, za ktorými sa oddelí od ferraty Stoderzinken. Nasleduje dobre odistený 60 minútový výstup, končiaci vo výške 1950 m n. m. 

Od konca ferraty sa vydajte po turistickom chodníku, ktorý vás za 20 minút dovedie na vrchol Stoderzinken (2048 m n. m.). Späť do osady Stoder dôjdete po červenej značke (iná v Rakúsku nie je) za necelú hodinu.

Počas celého výstupu môžete pozorovať odvážlivcov na vzdušnom a dlhom zipline, ktorý začína kúsok pod ferratou a končí pri lanovom parku (Abenteuerpark Gröbming) na začiatku platenej cesty. Je dlhý 2,5 km a prekonáva 600 výškových metrov. Možno vás to inšpiruje na ďalšiu aktivitu, ak vám po klettersteigu ešte nejaký endorfín zostal.

Korutánsko

V údolí Drautal kúsok za obcou Oberdrauburg pri osade Unterpirkach tečie potok Pirknerbach. (… takto nejako by mohla začínať rozprávka z Rakúskych Álp…) Jeho tiesňavou je vedená pomerne krátka, ale zaujímavá “céčková” ferrata Klettersteig Pirkach Klamm. Síce jej chýba klasifikácia “Kinderfreundlich”, ale staršie a zdatnejšie deti by ju mali bez väčších ťažkostí dať. 

Prístup je veľmi krátky (15 min.), nenáročný, rovinatý. Výstup, ten by nemal zabrať viac ako hodinu, začína pri starých mlynoch a celá, veľmi dobre zaistená ferrata je vedená tiesňavou s potokom, pozdĺž vodopádov, nad tôňami a cez niekoľko kratších lanových mostov. Zhruba v dvoch tretinách je ferrata prerušená a musí sa prebrodiť na druhú stranu potoka, kde na vás čakajú posledné štyri úseky. Pred zdolaním finálneho úseku, vedúceho pozdĺž hrádze, môžete odložiť výstroj a vykúpať sa v riečke s osviežujúcou teplotou. Dobre značený zostup vás zavedie späť k nástupu a zaberie asi 20 minút.

V Bohom zabudnutých, málo navštevovaných končinách Gailských Álp, vysoko nad údolím Gailtal je vybudovaný veľmi atraktívny Millnatzenklamm-Klettersteig. Od plateného parkoviska (cca 5 eur, automatická závora na lesnej ceste) zaberie nástup k samotnej ferrate 15 minút.

Je rozdelená do šiestich sekcií a klasifikovaná ako B/C s voliteľným úsekom C/D. Celá je vedená korytom potoka Pallaser Bach. Aj tu si vychutnáte niekoľko lanových mostov a výstupov pozdĺž vodopádu. Lahôdkou pre tých odvážnejších môže byť posedenie na lavičke zavesenej na stene vedľa vodopádu. Ak vám strach nezatemní oči, môžete si vychutnať výhľady smerom na juh, na taliansku časť Dolomitov. Túto ferratu s dĺžkou lezenia okolo hodiny a pol by mali zvládnuť aj staršie, zdatnejšie deti (úseky B/C sú len dva). Na konci ferraty sa v horúcich dňoch osviežte v potoku, proti ktorého prúdu ste celý čas liezli. Od riečky vedie zostup najskôr nahor, kde narazíte na spevnenú lesnú cestu, ktorá vás zhruba za 35 minút dovedie späť na parkovisko. Pri ňom je detské ihrisko na vybitie prebytočnej energie. 

Táto ferrata patrí medzi mojich Top 5. Zážitok z nej určite umocní horúce letné počasie, keď je divoká horská bystrina skvelým osviežujúcim prvkom.

Zillertal

Nad dedinou Gerlos, východne od mesta Zell am Ziller je “Kinderfreundlich” klettersteige Riederklamm. S obtiažnosťou B/C (fakultatívne C/D), krátkym nástupom aj zostupom a dĺžkou lezenia okolo jednej hodiny je ideálna na poldenný lezecký výlet. Ferrata je rozdelená na 3 časti: Riederklamm, Wasserfall, Weissewand. Posledné dve sú len krátke štvorúsekové cesty vedúce po skale nad mostom na začiatku ferraty.

Klettersteig začína zostupom na železný most zavesený na skale a pokračuje “áčkovými” a “béčkovými” úsekmi. Dobre zaistená cesta vás ničím neprekvapí a sú na nej dva lanové mosty. Nenáročný zostup by nemal zabrať viac ako 15 minút.

Zvyšnú časť dňa venujte autoturistike po Gerlos Alpenstrasse, ktorá vás zavedie až ku neďalekým Krimmelským vodopádom.

Korytom riečky Talbach, ktorá sa vlieva do rieky Ziller pod mestom Zell am Ziller, je vedená ferrata - Klettersteige Talbach. Aj keď má deklarovanú obtiažnosť D/E, väčšina úsekov je B/C a náročnejším pasážam sa dá vyhnúť. Vďaka rozdeleniu celej cesty na 4 úseky si môžete voliť pasáže s obtiažnosťami, ktoré vám vyhovujú, príp. trénovať zložitejšie úseky, a to aj opakovane, po oboch stranách potoka sú chodníky pre peších prepájajúce jednotlivé časti.

Rovno od parkoviska sa začína lanovým mostom (dá sa obísť po pevnom moste) a pokračuje nenáročnými pasážami len tesne nad zemou. Druhý úsek je už zaujímavejší a nie je určený pre úplných začiatočníkov. Môžete ho obísť a na ferratu sa späť napojiť až pri elektrárni, kde nad vodopádom vedie druhý lanový most.

Ozajstný ferratový raj nájdete kúsok na juh v meste Mayerhofen. Miestny klettersteigový park servíruje celkom päť zaistených ciest s obtiažnosťami B až E. Nástupy k jednotlivým úsekom zaberú 10 - 45 minút a zostupy od 25 minút do 1 hodiny. Na konci výstupov sa môžete občerstviť na chate Gasthof Zimmereben. 

Hohe Wand

Hodinu cesty pod Viedňou leží skalnatá vápencová plošina Hohe Wand. Ide o ideálne miesto pre začínajúcich ferratistov, kde nájdete množstvo ciest od obtiažnosti A až po E. Je tu dostatok parkovísk a možností občerstvenia. Výhľad do okolitej krajiny si môžete vychutnať z malého skywalku trčiaceho nad východnými stenami Höhewandu. Pri ňom končí aj obľúbená ferrata HTL Steig obtiažnosti E a pre začiatočníkov rozhodne nie je.

Niektoré zaistené cesty sú od seba vzdialené len pár minút chôdze a dajú sa tak spojiť do jednej spoločnej túry. Napríklad  Leiterlsteig (A) s Hanselsteig (B) alebo Vollerin (A) s Frauenluckensteig (B). 

Na stolovú horu v Prírodnom parku Hohe Wand vedie platená cesta. Mýto sa neplatí 24 hodín denne a dá sa mu vyhnúť príchodom v skorých ranných alebo neskorých popoludňajších hodinách. 

Snáď vás tento skromný výpočet jednoduchých ferrat aspoň trochu motivoval k spoznaniu ďalšieho typu aktívneho oddychu. Ak ste počas čítania cítili v hlave príjemné vŕtanie, išlo o tzv. “ferratový rauš” a ste na najlepšej ceste zdolať svoj prvý klettersteig. Po ňom sa vám šľachy začnú meniť na laná, svaly na kameň a ruky na oceľové skoby, ktoré čo chytia, to len tak nepustia.