Skiareál na zelenej vlne. V Tirolsku si s nedostatkom snehu poradili po svojom.

Pomerne pekne na dosah, a teda bez nikdy nekončiacich otázok detí zo zadných sedadiel auta: 

„Už tam budeme?“ je lyžiarske stredisko SkiWelt Wilder Kaiser – Brixental. 

Leží vo východnom Tirolsku neďaleko známeho Kitzbühelu a z Prahy sa doň dá autom aj s prestávkami dôjsť do piatich hodín. 

Zrejme nikoho potom nemrzí, že tu strávi len predĺžený víkend, keď veľkú časť svojho voľna nestratí na ceste.

Príbeh oblasti, teda ten spoločný, sa začal písať pred štyridsiatimi rokmi. Oblasť okolo tirolských vrcholov, z ktorých najvyšší Hohe Salve presahuje 1800 metrov nad morom, bola pre milovníkov zimných športov takmer neznáma. Teraz sú spojené doliny s deviatimi obcami, ktoré vytvárajú v podstate uzavretý okruh, často príkladom pre ostatných. 

Zmestia sa doň široké zjazdovky všetkých obtiažností – pohodlné zjazdy pre pokojné oblúky striedajú strmé zrázy aj kopce s boulami, fun parky pre snowboardistov alebo free ride.

Z Hohe Salve do Itteru sa dá využiť deväť kilometrov trás s prevýšením 1123 metrov. Lyžiari môžu každopádne zísť dole do doliny 21 cestami a každý deň si vybrať tú svoju tak, že žiadnou lanovkou ani zjazdovkou nepôjdu dvakrát. Iba ak by sami chceli. 

Prvá lanovka bola napokon v Brixentale postavená už v roku 1947, v tom istom roku potom v susednom Hopfgartene vyrástla najdlhšia   sedačková lanovka na svete. 

Prvenstvo si drží Brixen im Thale aj v 21. storočí, v roku 2008 tu totiž sprevádzkovali prvú lanovku 

na solárny pohon na celom svete. Budovanie spoločného strediska sa začalo veľmi skromne v sedemdesiatych rokoch.

Dopredu ho posunul až nápad prepojiť všetky samostatné organizácie a rodiny vlastniace lanové dráhy a vydávať prvé spoločné ski passy. Dnes tak SkiWelt patrí k najväčším a najmodernejším areálom na svete. 

Niečo to však stálo: od roku 1977 sa tu preinvestovalo viac než pol miliardy eur.

Zimné stredisko ide hlavne na zelenej vlne. 

Ekológia sa tu skloňuje vo všetkých pádoch. Keď v deväťdesiatych rokoch prešlo niekoľko zím, počas ktorých málo nasnežilo, začali prevádzkovatelia riešiť prvé zasnežovacie systémy. Dnes tu majú k dispozícii pätnásť retenčných nádrží umiestnených takmer neviditeľne v krajine, do ktorých sa v lete „vracia“ topiaci sa sneh a naplniť ich pomáhajú klasické zrážky.

Sto percent elektrickej energie potrebnej na prevádzku areálu aj na výrobu technického snehu sa získava zo zelenej vodnej energie. 

O vleku Sonnenlift na solárnu energiu už bola reč, solárne panely vidno na mnohých budovách. Vykurovanie sa často rieši peletami, využíva sa tepelná elektráreň na biomasu alebo zvyškové teplo zo zasnežovacích zariadení.

Rolby, ktorých každú noc vyrazí na 284 kilometrov zjazdoviek asi šesťdesiatpäť, tu pracujú s GPS systémom na meranie snehu a upravia len to, čo je potrebné, čím opäť ušetria množstvo energie. Investícia do systému pohltila pol milióna eur. Na vylepšenie služieb a zázemia pre lyžiarov stredisko vydáva milióny eur ročne.

V sezóne prejde areálom až 50 tisíc ľudí za deň, okrem lyžovania ich prevádzkovatelia lákajú aj na „ľadové kráľovstvo“ na Hochbrixene. Každoročne zhruba dvadsiatka iglu vzniká tak, že sa nafúkne balón, pred neho sa postaví snežné delo a sneží. 

Teda v prípade, že je dosť veľká zima. Umelý sneh je totiž na stavbu vhodnejší než prírodný, lenže teplé noci snežným delám príliš neprajú. 

V menších ľadových eskimáckych domčekoch môžu otužilí záujemcovia prespať, k dispozícii býva aj „svadobný apartmán“ v romantickej ľadovej verzii so šampanským a vankúšmi v tvare sŕdc. 

„Zima a prechladnutie nehrozí, iglu je vybavené hrubými matracmi, extra teplými spacákmi, dekami, kožušinami, skrátka všetkým, čo má urobiť noc príjemnou,“ hovorí sprievodkyňa Anita. Na toaletu však musia nocľažníci inam. 

Veľké centrálne iglu, ktorého steny sú široké 2,5 metra, slúži ako bar a reštaurácia s mrazivými stolmi, ktoré tvorí obrí kus ľadu vážiaci aj 120 kíl, aj s lavicami. V ďalšom sú z ľadu vytesané zvieratá lesné aj domáce, taká malá ľadová zoo, téma tirolskej dediny.

Na všetkej ľadosochárskej práci sa tu podieľa aj štyridsaťročný český sochár Jiří Kašpar, ktorý sa do SkiWeltu vracia každú zimu. 

Do modra sfarbená je potom z ľadovej masy dlátom a pílou vytvorená kaplnka. Ako potvrdzuje Anita, na tohtoročnú zimu sú už v pláne tri svadby. Okrem toho môžu unavení lyžiari alebo nelyžujúci využívať dve osvetlené a umelo zasnežované sánkarské dráhy. 

Nechýbajú tu ani ďalšie lákadlá ako jazda na saniach ťahaných konským záprahom, 

prechádzky na snežniciach, paraglide, snowtubing, klzisko a mnohé ďalšie.

Koncentrácia východotirolských zážitkov sa však nemusí odohrávať len v zime. Letný alpský svet dávno nepatrí k outsiderom medzi dovolenkami. Dá sa tu zažiť toľko najrôznejších naj: napríklad najstarší horský zážitkový svet v Alpách – Hexenwasser čiže čarodejnícku vodu. 

Ide o šesťdesiat zastávok točiacich sa okolo horskej vody, ku ktorým vedie najdlhší bosonohý chodník v Rakúsku.

Na najvyššom vrchole Hohe Salve očarí najvyššie položená kaplnka či kostolík s vyhliadkou a najvyššie položenou otáčavou reštauráciou s panoramatickou rotujúcou terasou. Obec Ellmau je jedna z najčastejšie filmovaných v Rakúsku vôbec. A k dispozícii je aj najkrajšia vyhliadka Tirolska s pohľadom na sedemdesiattri trojtisícoviek. Okrem toho patrí Wilder Kaiser k najväčším oblastiam na svete pre elektrobicykle a cykloturistiku vôbec.

Požičovne sú všade, k dispozícii je 275 e-bikov a k nim takmer všade aj asi sedemdesiatpäť nabíjacích staníc.

Autor textu: Hana Filipová

Zdroj: E15